;)
Kam zmizlo Podhradie? – Vydrica
23. februára 2013
Vydrica je slovo, ktoré bežnému Slovákovi (Maďarovi alebo hoci aj zahraničnému turistovi), ktorý navštívi Bratislavu, určite nič nehovorí. Deje sa tak z jednoduchého dôvodu – Vydrica totiž neexistuje, zostalo po nej iba prázdne miesto. No mestská časť, ktorú pred desaťročiami zrovnali so zemou buldozéry, možno v blízkej budúcnosti opäť ožije.
Ide o jednu z najstarších častí Bratislavy. Ak chceme byť úplne presní, mali by sme uviesť, že Vydrica spočiatku ani netvorila súčasť Bratislavy – bola rybárskou osadou pod hradným kopcom, za vtedajšími bránami mesta. V stredoveku sa z tohto mesta (v užšom slova zmysle, ktoré v súčasnosti identifikujeme ako historické Staré Mesto) vychádzalo štyrmi bránami a jednou z nich (Západnou) bola práve Vydrická brána. S výstavbou mestských hradieb sa začalo v 13. storočí, koncom 14. storočia už malo mesto opevnenie s tromi bránami: Michalskou, Laurinskou a Vydrickou. V 14. storočí postavili Rybársku bránu, ktorú pripomína nápis pri východe na dnešné Hviezdoslavovo námestie (smerom od Hlavného námestia, pri reštaurácii rýchleho občerstvenia McDonald’s).
Tatárom sa v roku 1241 nepodarilo dobyť Bratislavu, a tak z pomsty podpálili (aj) dedinku Vydrica. Následne v roku 1390 kráľ Žigmund Luxemburský spojil Vydricu s mestom, a tak odštartoval proces, pri ktorom Bratislava a Vydrica postupne splynuli do jedného celku. Lajos Kemény vo svojej knihe Bratislavský hrad a Podhradie (1933) uvádza, že obec Podhradie sa v roku 1850 pričlenila k Bratislave, a tak z Vydrice, Obere Neustiftu a Luckenu vzniklo Mesto Márie Terézie (Teréziino mesto – Theresienstadt). Napriek tomu si obyvatelia Podhradia samostatnosť svojej obce vždy ubránili a zo všetkých síl sa snažili o jej rozšírenie. A tak sa stalo, že v roku 1345 akýsi zločinci ušli do Podhradia, aby tam našli útočisko a ochranu pred svojimi prenasledovateľmi – mestským súdom; hradný išpán Miklós Toldy napriek žiadosti Podhradčanov nariadil vydanie lotrov, no jeho súdne právomoci zostali naďalej zachované.
Vydrica sa v podstate začínala na západnej strane Rybného námestia. Ani táto časť dnes už neexistuje. Hlavnú os štvrte tvorila Vydrická ulica, ktorá smerovala na východozápad. Rybné námestie na západe spájala s Floriánskym námestím, ktoré sa už tiahlo pod Vodným vrchom. Tu sa nachádzala budova cisárskeho a kráľovského vojenského skladu potravín. Odtiaľ „vychádzala“ dnešná Žižkova ulica (predtým Ulica Márie Terézie), ktorá už bola súčasťou mestskej časti Zuckermandel. Ak smerujeme autom popri prístavisku do Karlovej Vsi, prechádzame zhruba po týchto miestach.
Túto časť mesta obývali – až na drobné výnimky – skôr chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Žili tu predovšetkým rybári, obchodníci, remeselníci. Štvrť bola od konca 19. storočia až do svojho zániku známa najmä svojimi krčmami, nevestincami a zlou bezpečnosťou. Nachádzali sa tu hostince ako Zlatá lampa, Biely vlk, Zlaté slnko a Hviezda. Dejiny „hriešnej“ Vydrice podrobne a príťažlivo spracoval Anton Baláž v knihe Hriešna Vydrica (Marenčin PT 2007). Baláž poukazuje aj na to, že zahraniční cestovatelia, ktorí v uplynulých storočiach navštívili Bratislavu a zanechali o tom aj nejakú písomnú zmienku, sa rad za radom zmieňujú o tunajších milých dievčatách. Tak pochodil aj dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen, keď v roku 1841 cestoval z Konštantínopolu do Viedne. Jeho loď zakotvila v tunajšom prístave, neďaleko hostinca Modrá šťuka, ktorý plnil aj funkciu nevestinca. „… je plná pekných dievčat a lahodných vín“ – píše vo svojom cestopise Andersen o Bratislave. Pod peknými dievčatami pravdepodobne myslel kurtizány.
Baláž upozorňuje na to, že Bratislava v posledných desaťročiach existencie monarchie pripomínala skôr ospalé provinčné mesto než dynamicky sa rozvíjajúcu metropolu, podobnú Budapešti či Viedni. A to sa odzrkadľovalo aj na službách miestnych domov s povestnou červenou lampou. Ako ďalej poznamenáva, „vlastne tu ani neboli salóny oplývajúce plyšom, krištáľovými lustrami, veľkými brúsenými zrkadlami…“ Nevestince na Šťukovej, Oeserovej a Floriánskej ulici sa v 20. storočí spomínali už len ako pelechy kriminálnych živlov. Polícii sa podarilo systematickými opatreniami zlikvidovať toto prastaré remeslo v Podhradí. Obyvateľov nevestincov, resp. ich zamestnankyne odviezli na prevýchovu do táborov, z ktorých sa v lepšom prípade dostali do nejakého štátneho podniku ako robotníčky.
Koncom 60. rokov vypísali súťaž na architektonické riešenie územia medzi Dunajom a hradom. Jej víťazom sa stal architekt-urbanista Kamil Gross, ktorý na miesto Podradia (až po električkový tunel) naprojektoval sídlisko. Najdôležitejšou otázkou, ktorá si vyžadovala naliehavé riešenie, bolo čo najrýchlejšie premostenie Dunaja, aby do rozostavanej Petržalky mohli dovážať stavebný materiál, stroje a robotníkov. Za prácou prúdili do Bratislavy davy ľudí zo všetkých kútov republiky. Postavili pre nich tretie najväčšie mesto na Slovensku – z panelov. Starý most bol malý a úzky a ten, ktorý mal byť pokračovaním Košickej ulice (dnes tu stojí Most Apollo), by bol zasa príliš drahý. Preto bol potrebný Most SNP (neskôr Nový most, od roku 2012 opäť Most SNP). Uvedenému zámeru padlo za obeť najmä Podhradie, čiže Zuckermandel, Vydrica a Židovská štvrť.
Gross bol presvedčený o tom, že dopravu v Starom Meste treba zmeniť. Márne pamiatkari protestovali proti pustošeniu historických budov, Gross to nepovažoval za prijateľný argument. Zastával názor, že tieto staré ulice so svojimi starými domami stratili pôvodnú funkciu, nie sú aktuálne, preto ich treba nahradiť novými. Pozostatkom Grossových plánov sú tri nazeleno natreté vežiaky, ktoré sa nachádzajú na východ od hrobky Chatama Sofera.
Neologickú synagógu na Rybnom námestí zbúrali 13. apríla 1969. Podobný osud postihol aj Meštiansky pivovar na druhej strane námestia. Vďaka tomu bola zničená významná časť historického Starého Mesta. Čo sa týka Vydrice, na jej mieste v súčasnosti nestoja budovy, len cesta, kríky a ohradené pozemky.
Ako píše Ján Čomaj vo svojej (fotografiami bohato ilustrovanej) knihe Búranie Podhradia (PT Marenčin 2010), keď sem v mladosti prišiel študovať, zdal sa mu nelichotivý stav Bratislavy prirodzený a bolo v ňom niečo romantické. Prístavisko si nedokázal predstaviť bez rozpadávajúcich sa domov či kúrií, ktoré stratili svoj niekdajší lesk. Výhľad z Meštianskeho pivovaru na Rybné námestie a schátrané hradné schody len dokresľoval atmosféru mesta.
Už čoskoro tu možno nastanú veľké zmeny – podľa správ spred roka sa práce začnú na jar 2013. Počas minuloročnej jesene sa už odstraňovali kríky, aby sa mohli vybudovať výjazdy pre autá. Projekt Vydrica počíta s novou obytnou štvrťou pod hradom. S trhoviskom, obchodmi, pešou zónou, so službami. Budovy budú mať maximálne niekoľko poschodí, aby mali ľudia aj z nábrežia výhľad na Bratislavský hrad.
István Veres
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!